reklama

Chuť a vôňa spomienok

Ďalší deň prázdnin a keďže sa mi ešte stále nepodarilo zohnať žiadnu brigádu pre normálnych ľudí, nejak ten čas využiť musím... Dnes som pre zmenu zvolila nejaké čítaničko  a z poličky som vytiahla fejtóny Olinky Feldekovej. A keďže mám  zatiaľ  ambíciu rozvíjať svoju fantáziu, samozrejme si každý opísaný predmet, miesto či osobu v hlávke nejak predstavím... A tak za celý tento článok môže Olinkin opis zabíjačky na Záhorí. Určite ani netušila, že jediné spomenutie kukurice u mňa vyvolá toľko spomienok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som sa snažila vybaviť si nejaký obraz dvora, kde visí kukurica, ihneď sa mi v hlave objavil náš starý pôjd.(Náš... Bola to vlastne povala v dome môjho deda a pratety, ktorá mi je ako babka. Dom už bohužiaľ nestojí, na jeho mieste je už nový, v ktorom práve píšem tento blog a sedím na poschodí- na mieste nášho kúzelného pôjdu.) Nechodilo sa tam často, iba ak bolo treba opraviť anténu, lebo Čierny blesk (s dedom som to pravidelne pozerávala) alebo nejaká telenovela akosi šumela... Vtedy sa vždy pristavil rebrík a už sa išlo na povalu. Na moje veľké prosíkanie ma tam nakoniec takmer vždy pustili tiež. Na drevených trámoch visela kukurica, ktorá sa tam sušila už niekoľko rokov a nikto ju nijak nepoužil a všetko tam tak zvláštne voňalo. Všade bola pavučinka a chodiť sme smeli iba po drevených trámoch. Pre mňa to bolo vždy obrovské dobrodružstvo...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak som sa dnes začala zamýšľať nad tým, akú jedinečnú a neopakovateľnú chuť a vôňu majú spomienky. Pred pár dňami som s priateľom sedela na lavičke a napadla mi riekanka z detstva: 

Metla v kúte stojí,

roboty sa bojí...

No ja som už veľká dievka,

štyri rôčky budem mať.

Poď sem metla! Nič sa neboj!

Naučím ťa zametať

A zrazu mi na myseľ začalo prichádzať nesmierne množstvo príhod, pesničiek, iných riekaniek a zážitkov z detstva. Moje rozbité koleno, ako ma takmer zabila konštrukcia, keď sa na mňa zosypala hojdačka, ako mi teta niekoľkokrát osladila kakao soľou, ako sme spolu robili pirohy, písali diktáty, navliekali korálky a maľovali princezné, ako som sa hojdala na našom hojdacom koníkovi a zrazu mi prišlo ľúto...Keď som tie príbehy rozprávala, vedela som, že priateľ nikdy neucíti vôňu nášho pôjdu, ani chuť tetinho slaného kakaa. Nikto nikdy nepochopí aký vzťah som mala ku koníkovi a uvedomila som si ,že to už nikdy nebudem ani ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto asi doteraz milujem vôňu starých kníh, atmosféru starých povál a ku každej fotke, deke či obrazu z môjho detstva mám osobitý vzťah...

Milujem vôňu a chuť spomienok. Škoda, že sa o ňu s nikým nemôžem podeliť. :(

Venované mojej tetuške. A tiež dedovi a prababke, ktorí už bohužiaľ nie sú medzi nami. 

Dana Sedláková

Dana Sedláková

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ktosom?No JA... A "JA"momentálnebližšie definovať nemôžem. Zatiaľsom na to neprišla. Ale verím, že sa mi to niekedy podarí. Hádam to bude niečo dobré. :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu