reklama

Taký malý výlet v našom zdravotníctve alebo Prepáčte, že obťažujeme

-Vyzerá to tak, že si pochodíte rôzne oddelenia, slečna. Tu príčina nie je, skúste kardio..., hemato... ,.... Uff, teda čakajú ma skvelé výlety. Prednedávnom som začala... A začalo sa aj moje premýšľanie o tom, či mám vôbec právo byť chorá... Teda aspoň z toho, čo som videla a zažila, som ten pocit veľmi nemala...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Začala som tou hematológiou.

Najprv som si pohodlne posedela v tmavom vlhom prostredí bez vetrania- údajne sa také niečo volá čakáreň, aspoň to tam niektorí tvrdili. Viete, okolo vás milión ľudí a rovno touto úzkou chodbičkou prevážajú chorých na röntgen, takže jediné východisko- nalepiť sa na najbližšieho prístojaceho a čakať ,ktorý z nich bude taký ohľaduplný a kýchne si na vás alebo tak...

Postála som, posedela, pokecala s mamkou, ktorá tam stála so mnou a tiež čakala na vyšetrenie, /asi to máme v rodinke/ a potom konečne vyšla slečna/pani sestrička a zavolala nás dnu... No a vtedy som sa stala duchom. Vážne, viete aké je to ľahké?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Vy ste prišli spolu?

- Áno, ale obe ideme na vyšetrenie.

- Mala už osemnásť?

-(Uuuuuu tetaaaa, ja som tuuuuu...)

- No, ešte nie, ale mám odporúčanie od detskej lekárky a tá nás poslala sem.

- A kedy bude mať osemnásť?

-(Uuuuuu, ja som ešte stále tu...)

- O dva týždne.

- Tak to neviem, či ju pani doktorka ošetrí. Asi prídete až o tie dva týždne.... A kvoli čomu je vlastne tu?

-(Uuuuuu, heeeeeej, som priesvitná? O dva týždne mám 18, snáď som sa už stihla naučiť rozprávať.)

A tak to pokračovalo. Keď som niečo povedala, ani na mňa nepozrela... Ale veď ok. Našťastie prišla druhá sestrička , ktorá ma aj mierne vnímala a nakoniec aj vzala krvičku. Že vraj, keď si to lekárka nevšimne, nemusíme jej vravieť, že 18 ešte nebolo :) Tá bola pecková, len keby nespravila takú mega dieru do žily :( (Ale aspoň jedna osôbka, ktorá prejavila v ten deň štipku ľudskosti.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom: počkať také 3 hodinky... Tak som sa vybrala na výlet do nemocnice číslo 2. A toto ešte len bol zážitok.

Najprv som hneď pri vchode videla niečo, nad čím sa mi zastavil môj rozumček. Vonku brutálna kosa, snežilo o zlom krky a predo mnou... Ošetrovateľ zababušený v hrubej bunde a čiapočke a neskutočne pokojne si pred sebou tlačil ležadlo asi s 80-ročným sivým deduškom. Na dedkovi biedna sivá deka, z pod ktorej vykúkali iba ponožky a so snehovou prikrývkou sa ladným tempom presúvame do druhej časti nemocnice... Veď čo, ak ešte nemal zápal pľúc, pokojne minútku ešte postojíme, veď vo víchrici najlepšie v pyžame...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a potom vyšetrenie v ďalšej ambulancii.

- Vyzlečte sa a choďte k lekárke.

- Ok, ako poviete pán generál.

- Dobrý deň!

- Aký máte problém?

- (No keby ste odzdravili, tak o jeden menej...)

No a kým som rozprávala, začala na mňa vykrikovať, či nemožem rýchlejšie a či sa nemožem hýbať, keď rozprávam. Ona zvláda vyšetrovať, rozprávať aj počúvať súčasne...

No teda a ja som si myslela, že keď sa s niekým rozprávam, mám mu pozerať do očí... O mea culpa. Prepáčte, pani doktorka.

- Choďte sa obliecť a vráťte sa späť.

Hm, lenže akýmsi spôsobom som dvere potiahla silnejšie a zabuchli sa... Sakra a zasa to prišlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Mohli by ste mi vysvetliť ako sa chcete vrátiť späť, keď ste si zabuchla dvere?!!

- Oknom, pani doktorka, ale sa podkopem, alebo zavolám priateľa na telefóne, čo vie otvárať FABky a poviem nech privedie aj niekoho, kto vás naučí gramatiku. Hovorí sa: keď ste si zabuchli dvere... Mala som sto chutí vyvrieskať sa na ňu, nech sa ukľudní a láskavo mi odpustí, že ona sa musela postaviť zo svojej krásnej vysedenej stoličky a otvoriť mi dvere... Ale nakoniec som ju iba odignorovala. Čo sa budem hádať a okrem toho to bola zasa iba moja vina...

Nejak som to potom prežila až dokonca, s veľkou radosťou pribuchla dvere a odkráčala preč aj s nádielkou receptov. Že sa jej to vôbec chcelo písať... Ešte šťastie, že rukou, lebo na počítači to išlo teda "rýchlosťou svetla". Ale keď človek medzitým telefonuje s kamoškou, asi by to išlo pomalšie každému...

Kým som absolvovala tieto prvé dve vyšetrenia, videla som ete "luxusné wcko" bez svetla a rúčky na dverách, krvavú dlážku, kopec chorých ľudí, s ktorými narábali ako s vecami, nervóznych čakajúcich, ošetrovateľa, ktorého viac zaujímalo, aby na mňa urobil dojem svojím priblblým úsmevom ako to, že má svojho pacienta na vozíčku bez väčších zranení naložiť do výťahu... a odniesla som si kopec liečikov.

Ešte mám toho pred sebou dosť veľa, a ak to bude takto pokračovať, možem si na zoznam lekárov pripísať ešte jedného... Psychiatra.

Dana Sedláková

Dana Sedláková

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ktosom?No JA... A "JA"momentálnebližšie definovať nemôžem. Zatiaľsom na to neprišla. Ale verím, že sa mi to niekedy podarí. Hádam to bude niečo dobré. :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu